Vitamín D si počas jesene a zimy pravidelne dopĺňajte!

Vitamín D je dôležitý nielen pre zdravie zubov a správnu hustotu kostí, ale pomáha aj pri zápaloch, infekciách či dokonca nádorových ochoreniach. V jesenných a zimných mesiacoch nás navyše pomáha chrániť pred chrípkou a nachladnutím. Najnovšie vedecké štúdie dokonca naznačujú, že vitamín D by mal pomôcť aj ako prevencia pred ochorením COVID-19.

Nedostatkom vitamínu D trpí takmer každý druhý Slovák, a to bez ohľadu na vek. Lekári ho vo forme kvapiek predpisujú všetkým novorodencom, aby tak zabezpečili ich zdravý vývoj. Medzi skupiny ohrozené nedostatkom vitamínu D patria najmä deti, starší ľudia, tehotné a dojčiace ženy, diabetici, ľudia s tmavšou pokožkou, ľudia trpiaci obezitou, vegáni či tí, ktorí sa vyhýbajú pobytu na slnku. V čase chrípky, nachladnutia či iných respiračných ochorení, ktoré prichádzajú s obdobím jesene a zimy, by sme však na dopĺňanie vitamínu D mali dbať všetci.

Za pojmom vitamín D sa skrýva niekoľko jeho foriem. Tými najhlavnejšími je vitamín D₂ (ergokalciferol), ktorý získavame zo stravy a vitamín D₃ (cholekalciferol), ktorý je vytváraný v koži vďaka slneniu.

Vitamín D hľadajte predovšetkým v morských rybách

Zo stravy vieme prijať len asi 5 – 10 % vitamínu D. Jeho hlavným zdrojom v strave sú morské ryby, ktorých však konzumujeme len veľmi málo. Slovák zje v priemere asi 9 kíl rýb ročne. Za európskym priemerom, ktorý je viac ako 24 kíl, teda poriadne zaostávame. Ďalšími zdrojmi vitamínu D, i keď už menej významnými, sú mäso, vaječný žĺtok, pečeň, tuky či mliečne výrobky. V rastlinách sa tento vitamín takmer nenachádza. Niektoré potraviny ako cereálie, rastlinné tuky či mliečne výrobky sú ním umelo obohacované.

Najvýznamnejším zdrojom vitamínu D je slnečné žiarenie 

Pobytom na slnku si vieme zabezpečiť až 90 % prísun tohto vitamínu, ktorý sa už v priebehu niekoľkých hodín po pôsobení slnečného žiarenia na kožu mení v našom tele na vitamín D₃. Už 6 dní slnenia počas letných mesiacov nám vie vynahradiť až 49 dní bez slnka. Hoci si telo počas leta ukladá vitamín D do zásob v pečeni, len ťažko môžeme počítať s tým, že nám tieto zásoby vydržia až do jari.

Získavanie D-čka zo slnečných lúčov je veľmi individuálne. Napríklad u ľudí nad 65 rokov sa táto schopnosť znižuje až o 75 %. Podobne sú na tom ľudia s opálenejšou pokožkou, u ktorých pôsobí opálená vrstva ako filter. Príjem vitamínu D zo slnečného žiarenia môže tiež znížiť smog či používanie opaľovacích krémov.

Už v týchto dňoch vstupujeme do kritického obdobia, kedy ubudne slnečných lúčov a tým aj možnosť, ako získať vitamín D prirodzenou formou. Slnečné žiarenie obsahuje ultrafialové žiarenie dvoch typov - UVA a UVB, avšak len vďaka UVB žiareniu dokáže naše telo vyprodukovať potrebný vitamín D₃. V našich zemepisných šírkach, nanešťastie, v období od septembra až do marca slnečné lúče obsahujú len minimum UVB žiarenia. Je preto potrebné, aby sme si vitamín D dopĺňali inak, napríklad vo forme výživových doplnkov.

Vitamín D v kombinácii s liekmi

Vitamín D napomáha vstrebávaniu viacerých látok v tele. Je preto dôležité na to pamätať, ak popri D-čku užívate aj iné lieky či výživové doplnky. Pri ktorých liekoch radšej príjem vitamínu D konzultovať s lekárom či lekárnikom?

1. ANTACIDÁ – väčšina antacíd, čiže liekov, ktoré neutralizujú žalúdočné kyseliny, obsahuje hliník. Vitamín D napomáha lepšiemu vstrebávaniu hliníka, čo by však mohlo uškodiť ľuďom, ktorí majú problémy s obličkami. Ak chcete užívať vitamín D, mali by ste ho zobrať 2 hodiny pred alebo 4 hodiny po užití antacida.
2. LIEKY NA KARDIOVASKULÁRNE OCHORENIA – najmä s obsahom liečiva digoxín, diltiazem, verapamil. Vitamín D napomáha vstrebávaniu vápnika. Vápnik však ovplyvňuje činnosť srdca. Užívanie vyšších dávok vitamínu D môže spôsobiť neúčinnosť lieku či neželane ovplyvniť činnosť srdca.
3. DIURETIKÁ - niektoré diuretiká, lieky podporujúce zvýšené vylučovanie vody z tela, zvyšujú množstvo vápnika v organizme. Pri užívaní vitamínu D, ktoré podporuje lepšie vstrebávanie vápnika, by však mohlo dôjsť k neželanému prebytku vápnika. To by mohlo zaťažiť obličky, či spôsobiť iné nežiaduce účinky.

Vitamín D a COVID-19
Viaceré vedecké štúdie naznačujú, že vitamín D môže zohrávať úlohu aj vo vzťahu k ochoreniu COVID-19. Podľa nich by ľudia s dostatočným prísunom vitamínu D mali byť voči ochoreniu odolnejší a v prípade ochorenia by mal byť u nich priebeh miernejší. Tento účinok vitamínu D sa prejavuje aj v súvislosti s inými sezónnymi ochoreniami, zväčša teda ochoreniami dýchacích ciest. Vitamín D má vo vzťahu k ochoreniu COVID-19 určite význam, no zároveň ho netreba vnímať ako zázračnú molekulu, ktorá na 100 % chráni pred koronavírusovou infekciou. Aj naďalej platí, že základom je dodržiavanie preventívnych opatrení.

Zdroje:
https://www.webnoviny.sk/vzdravotnictve/dolezity-prvok-imunity-moze-chybat-az-polovici-slovakov-lekarka-vysvetlila-preco-telo-potrebuje-vitamin-d/
https://ec.europa.eu/fisheries/6-consumption_en
https://www.webmd.com/vitamins/ai/ingredientmono-929/vitamin-d
https://www.solen.sk/storage/file/article/ec130c469e0de8a16442630d1e8a705e.pdf