Pravda alebo lož? Vyznáte sa vo vitamínoch a mineráloch?

Skúmaniu účinku vitamínu C na nádchu či prechladnutie sa venovalo viacero výskumov. Žiaden významný preventívny účinok sa však nepotvrdil. Jedna z analýz, ktorá zahŕňala 29 randomizovaných štúdií, prišla so záverom, že denná dávka minimálne 200 mg vitamínu C dokáže u extrémne fyzicky aktívnych ľudí (maratónsky bežci, lyžiari a pod.) znížiť riziko prechladnutia o polovicu. V prípade bežných ľudí sa takýto účinok nepotvrdil. U menšieho percenta ľudí však došlo v dôsledku užívania vitamínu C k skráteniu trvania ochorenia a zmierneniu symptómov. Viac sa o vitamíne C dočítate aj v článku Vitamín C: Najdôležitejší bojovník proti sezónnym ochoreniam a jarnej únave.

Vitamín B12 pomáha udržiavať správne fungovanie nervového systému, zdravie krviniek a tvoriť DNA, teda genetický materiál v bunkách. Tento významný vitamín tiež dokáže predchádzať jednému typu anémie, ktorá vedie k zvýšenej únave a slabosti. Existuje však veľmi málo dôkazov o tom, že by bol vitamín B12 priamym zdrojom energie pre telo, alebo že by sa akýmkoľvek spôsobom podieľal na zlepšení kondície. Viac sa o vitamíne B12 dočítate v článku Všetko, čo by ste mali vedieť o užívaní vitamínov skupiny B. 

Mnohí vedia, že vápnik a vitamín D sú základom pre zdravú a pevnú kostnú hmotu. Ukazuje sa ale, že tu zohrávajú významnú rolu aj iné minerálne látky a vitamíny - horčík, draslík, vitamín K. Tie napomáhajú k lepšiemu získavaniu, vstrebávaniu či zabraňujú nadmernému odbúravaniu vápnika z kostí.

Pravdou je, že ani vitamíny, ani minerálne látky si naše telo vyrobiť nevie. Aj to je dôvodom, prečo si ich prísun musíme zabezpečiť stravou. No i napriek tomu, že ich pre svoje fungovanie potrebujeme naozaj len malé množstvo, ich nedostatok, ale aj prebytok môže viesť k vzniku nepríjemných, niekedy aj závažných zdravotných ťažkostí.

Pri nadmernom užití niektorých vitamínov, napríklad vitamínu C a B, môže dôjsť k sfarbeniu moču do jasnej oranžovej alebo žlto-zelenej farby. Je to signál toho, že sa obličky snažia zbaviť nadbytku daného vitamínu. Pri užívaní vitamínov je opatrnosť vždy na mieste, ich výrazný nadbytok či nedostatok môže byť pre telo nebezpečný. S vitamínmi vo forme výživových doplnkov preto nikdy neexperimentujte.

V minulosti sa predpokladalo, že práve multivitamínové doplnky sú pre udržanie si optimálneho zdravia kľúčové. Viaceré štúdie však napokon ukázali, že zdravý človek z nich nijako neprofituje. V tom lepšom prípade vitamíny a minerály, ktorých máme dostatok, len vylúčime z tela von. Ich užitie by však aj v tomto prípade bolo tým pádom zbytočné. Dnes sa odborníci prikláňajú skôr k vyváženej strave. V prípade, že máme nejakého vitamínu či minerálu nedostatok, odporúčajú sústrediť sa na dopĺňanie toho konkrétneho a nie zbytočne užívať celé spektrum.   

Až 90 % vitamínu D získavame zo slnka. Keďže slnečných lúčov nebýva dostatok počas celého roka, najnáročnejším obdobím z hľadiska nedostatku vitamínu D sú pre naše telo mesiace november až február. V súčasnosti trpí nedostatkom vitamínu D asi 60 % populácie a polovica z nich má navyše hodnoty na extrémne nízkej úrovni. Znížiť príjem vitamínu D zo slnka môže viacero faktorov, napríklad používanie opaľovacích krémov, smog v ovzduší, vyššia pigmentácia pokožky, vyšší vek.

Kyselina listová znižuje riziko deformácie u nenarodených detí. Aby sa predišlo problémom s vývojom mozgu, miechy, ochoreniam srdca či defektom, akým je napríklad ráštep, odporúča sa tehotným ženám a ženám, ktoré plánujú otehotnieť, užívanie kyseliny listovej. Odporúčaná denná dávka tohto vitamínu sa pohybuje od 400 do 800 mikrogramov denne. V čase tehotenstva sa môže dávka zvýšiť, no i tak by nemala presiahnuť 1000 miligramov za deň.