Každý štvrtý Slovák už stál zoči voči liekovej závislosti
Závislosť od liekov je závažný problém, s ktorým sa môže stretnúť prakticky ktokoľvek, kto užíva lieky. S liekovou závislosťou sa stretol každý štvrtý Slovák, či už sám osobne alebo vo svojom okolí. Náš prieskum ukázal však aj to, že len veľmi zriedkavo na tento problém upozorní priamo lekár. Vo veľkej miere je to teda práve okolie, ktoré môže byť pre zvládnutie liekovej závislosti kľúčové.
Nedávno realizovaný prieskum 2muse na reprezentatívnej vzorke 1004 respondentov ukázal, že liekovú závislosť odhalili Slováci najmä vďaka štyrom signálom. Tým najčastejším (37 %) bolo obhajovanie si neustálej potreby daný liek užiť. 36 % respondentov upozornili na problém so závislosťou zdravotné ťažkosti, napríklad problémy so spánkom či trávením. Až tretina opýtaných si všimla svoje príliš časté či zbytočne dlhodobé užívanie lieku bez zjavnej príčiny či zmeny v správaní. Len v 3 % prípadov upozornil na možnosť liekovej závislosti lekár.
Neliečená závislosť na liekoch sa môže vážne odzrkadliť na zdraví pacienta. Už pri podozrení na závislosť je dôležité vyhľadať odbornú pomoc. Urobí tak však len polovica ohrozených Slovákov. Každý ôsmy sa rozhodne tento problém vôbec neriešiť.
„Naše bunky a tkanivá sa pri liekovej závislosti prispôsobia zmenám, ktoré navodí dlhodobé užívanie lieku natoľko, že vytvoriť normálny stav si môže vyžadovať komplexnú liečbu,“ vysvetľuje prof. MUDr. Jozef Glasa CSc., PhD, odborný garant projektu Lieky s rozumom. Ako dodáva, proces liečby sa odvíja od typu látky, stupňa závislosti a ďalších faktorov, ktoré sú veľmi individuálne. O liečbe, ktorá môže byť niekedy aj ambulantná, ale často musí byť ústavná, v špecializovaných lôžkových zdravotníckych zariadeniach, musí rozhodnúť v prvom rade odborný lekár – psychiater.
Závislosť sa môže vyvinúť pri užívaní niektorých liekoch, ktoré sú viazané na lekársky predpis, ale aj pri užívaní niektorých voľnopredajných liekov. Ide predovšetkým o lieky, ktoré pôsobia na centrálny nervový systém ako lieky ovplyvňujúce náladu, tlmiace nervozitu alebo nepríjemné obavy, prípadne lieky zvyšujúce aktivitu a psychický výkon. Pomerne častá je závislosť na liekoch tlmiacich bolesť. Nejde pritom len o opiáty, teda lieky užívané pri veľmi silnej bolesti, ktoré predpisuje lekár na osobitný recept, ale aj o bežné analgetiká, ktoré pacient užíva akoby zo zvyku, často vo vyšších dávkach alebo častejšie, ako sa odporúča. A to aj napriek tomu, že mu už na jeho bolesť ani primerane nezaberajú.
„Pacienti majú tendenciu zľahčovať riziká spojené s nadužívaním či dlhodobým zbytočným užívaním voľnopredajných liekov. Aj pri nich sa niekedy môže vytvoriť silný návyk, ktorý má už mnohé prejavy skutočnej závislosti. Nehovoriac o nežiaducich účinkoch, ktoré dlhodobé užívanie vyšších dávok lieku môže spôsobiť,“ upozorňuje prof. Glasa. Ako dodáva, týka sa to napríklad niektorých nosných sprejov alebo kvapiek, už spomínaných analgetík, sedatív, hypnotík, ale dokonca aj preháňadiel.
Mnoho pacientov, ktorí musia užívať lieky pravidelne, sa vzniku liekovej závislosti obáva. „Dôležité je o riziku závislosti v súvislosti s konkrétnym užívaným liekom vedieť a informovať sa u svojho lekára alebo lekárnika, ako takémuto nežiaducemu účinku predísť,“ hovorí Mária Lévyová, prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov. Rozhodujúce z pozície pacienta je dodržať odporúčané dávkovanie lieku a pokiaľ sa vyskytne problém, konzultovať ho čo najskôr so svojím lekárom. Napríklad, ak liek neúčinkuje tak, ako by sa očakávalo, alebo ak sa objavia nežiaduce účinky.
Zdroj: tlačová správa Asociácie na ochranu práv pacientov SR z výsledkov prieskumu pre projekt Lieky s rozumom (realizovaný agentúrou 2muse v decembri 2020)
Foto: pixabay.com
