Takmer 40 % Slovákov nikdy nekonzultovalo s lekárom liečbu svojho staršieho príbuzného
Starší ľudia sú vo väčšej miere ohrození nežiaducimi účinkami liekov. Napriek tomu sa takmer 40 % príbuzných nezaujíma aktívne o správne nastavenie ich liečby. Náš prieskum ukázal aj to, do akej miery zvládajú pacienti vo veku 65 a viac rokov svoju liečbu a akú rolu v nej zohrávajú ich najbližší.
O liečbu svojho staršieho príbuzného sa aktívne zaujíma asi tretina Slovákov. Prieskum 2muse realizovaný koncom minulého roka na reprezentatívnej vzorke 606 respondentov tiež ukázal, že druhý názor na liečbu vyhľadá len 1 z 20 príbuzných. Liečbu pacientov vo vyššom veku pritom komplikuje nielen prítomnosť chronických ochorení, a s tým súvisiaci väčší počet užívaných liekov, ale aj zmenená odpoveď organizmu na podané liečivo. Docieliť tak správne nastavenie liečby u starších pacientov je podstatne náročnejšie.
U starších pacientov sa, v porovnaní s mladšími, znižuje schopnosť organizmu reagovať na podaný liek. „Liečba starších ľudí si vyžaduje komplexné zhodnotenie zdravotného stavu, individuálny prístup a najmä kritické hodnotenie každého jedného lieku, ktorý pacientovi lekár predpíše,“ hovorí prof. RNDr. Magdaléna Kuželová, CSc., ambasádorka kampane Slovenskej lekárnickej komory Vek nie je iba číslo.
K nesprávnemu užívaniu liekov môže prispieť zhoršená pamäť pacienta, náročná dávkovacia schéma, ale tiež nepochopenie pokynov lekára či lekárnika k užívaniu jeho liekov. Ako ukázal prieskum, starší pacienti sa o svoju liečbu dokážu do veľkej miery postarať sami. Viac ako 40 % príbuzných pritom uvádza, že ich blízky potrebuje v rámci svojej liečby menšiu pomoc a takmer 20 %, že na liečbu svojho príbuzného musia vo veľkej miere dohliadať. U každého dvadsiateho sa nedarí aj napriek pomoci rodiny dodržiavať predpísanú liečbu.
Podľa prezidentky Asociácie na ochranu práv pacientov (AOPP) Márie Lévyovej je mimoriadne dôležité zaujímať sa a dokázať pomôcť svojim starším príbuzným v procese ich liečby. Našu pozornosť si pritom zaslúžia nielen lieky viazané na lekársky predpis, ale aj prípadné voľnopredajné lieky či výživové doplnky. „Starší ľudia sú najčastejšími konzumentmi voľnopredajných liekov. Liečba symptómov bez konzultácie s lekárom môže navyše prekryť závažné ochorenie alebo nepriaznivo ovplyvniť ďalšie lieky, ktoré pacient užíva,“ vysvetľuje Lévyová.
Na bezpečnú liečbu seniorov sa vo svojom projekte Vek nie je iba číslo zamerala aj Slovenská lekárnická komora, odborný partner projektu Lieky s rozumom. „Naše výsledky poukázali na nadmerné užívanie liekov v zariadeniach dlhodobej starostlivosti na Slovensku, kde až 83 % pacientov užívalo 5 a viac liekov,“ uviedla prof. Kuželová. Ako dodáva, je to alarmujúco vysoká frekvencia používania liekov v porovnaní s inými krajinami, ako aj v porovnaní s hospitalizovanými pacientmi v nemocniciach.
Počet starších ľudí z roka na rok stúpa, od roku 2015 pritom medziročne rastie o približne 30 000. „Náklady na liečbu starších pacientov tvoria v rámci celkových nákladov na zdravotnú starostlivosť významnú položku. Malo by sa preto dbať na to, aby boli týmto pacientom predpisované skutočne len také lieky, ktorých prínos jednoznačne prevažuje nad možným rizikom,“ uzatvára Lévyová.
Zdroj: tlačová správa Asociácie na ochranu práv pacientov SR z výsledkov prieskumu pre projekt Lieky s rozumom (realizovaný agentúrou 2muse v decembri 2019)
Foto: pixabay.com
