Každý štvrtý Slovák sa už stretol s liekom, ktorý mal potenciál vyvolať závislosť

Mnohí pacienti, ktorí musia pravidelne užívať lieky, sa obávajú liekovej závislosti. Prieskum 2muse realizovaný v decembri minulého roka na reprezentatívnej vzorke 1004 respondentov ukázal, že toto riziko vnímajú ľudia predovšetkým u liekov viazaných na lekársky predpis (42 %). Tretina Slovákov si myslí, že k závislosti môže viesť aj užívanie voľnopredajných liekov, 13 % vníma toto riziko dokonca u výživových doplnkov.

Fyzickú závislosť, ktorá sa prejavuje ako nástup abstinenčných príznakov v dôsledku vynechania dávky lieku, v skutočnosti vyvoláva len niekoľko skupín liečiv. „Ide predovšetkým o lieky so schopnosťou ovplyvniť náladu či správanie pacienta. Patria sem lieky zo skupiny opioidné analgetiká, hypnotiká, sedatíva, anxiolytiká, ale aj stimulanciá nervového systému,“ vysvetľuje PharmDr. Miroslava Snopková, PhD., 2. viceprezidentka Slovenskej lekárnickej komory. Ako dodáva, k istému druhu závislosti, či skôr návyku, sa môže pacient dopracovať aj nesprávnym užívaním niektorých voľnopredajných liekov, dokonca aj keď sú prírodného pôvodu. „Veľmi rizikové sú preháňadlá, a to aj tie rastlinné. Napríklad časté a dlhodobé pitie čaju z listov senny môže byť príčinou, že človek už nie je schopný samostatného vyprázdňovania,“ varuje PharmDr. Snopková. 

Pomerne často si dokážu pacienti vypestovať návyk aj na nosových sprejoch či kvapkách. Takýto neliečený návyk môže podľa Snopkovej skončiť aj poškodením sliznice nosa, nosovej prepážky či dokonca stratou čuchu.

Lieková závislosť je do veľkej miery podmienená schopnosťou pacienta kontrolovať užívanie svojho lieku a striktne dodržať predpísané či odporúčané dávkovanie. Ako ukázal prieskum pre projekt Lieky s rozumom, pacienti vidia najväčšie riziko vzniku liekovej závislosti v dlhodobom (73 %), ako aj v častom a neprimeranom užívaní liekov (68 %). Podľa 41 % Slovákov môže byť riziko vyššie, ak pacient užije liek na predpis bez porady s lekárom alebo lekárnikom a 33 %, ak takto na vlastnú päsť užije voľnopredajný liek. 37 % vidí problém v nedodržaní liečebného režimu, teda ak si pacient svojvoľne mení napríklad dávkovanie či časové intervaly medzi jednotlivými dávkami lieku.

Pacienti sa pri predpisovaní lieku v ambulancii či pri výdaji lieku v lekárni spoliehajú do veľkej miery na lekára a lekárnika. „Z praxe vieme, že informovať pacientov nie je vždy dostatočná, pričom problém môže byť na oboch stranách,“ hovorí prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov Mária Lévyová. „Pacientov učíme, že je dôležité sa pýtať a nechať si informácie o svojej liečbe vysvetliť tak, aby im porozumeli. Je predovšetkým v ich záujme, aby neostali len pasívnymi prijímateľmi liečby, pretože aj lekár či lekárnik môže pre vyťaženosť opomenúť niektoré podstatné informácie,“ dodáva. Podľa Lévyovej je pred začatím liečby dôležité pozorne čítať aj príbalový leták, prípadné nejasnosti konzultovať s odborníkom a svojvoľne si nemeniť, neprerušiť, ani neukončiť liečbu. 

Zdroj: tlačová správa Asociácie na ochranu práv pacientov SR z výsledkov prieskumu pre projekt Lieky s rozumom (realizovaný agentúrou 2muse v decembri 2020)  
Foto: pixabay.com