S depresiou nezostávajte sami. Je potrebné ju liečiť!

V živote každého z nás sa striedajú lepšie a horšie dni. Je úplne v poriadku pociťovať v tých ťažších životných situáciách smútok, neistotu či úzkosť. Ak ale takéto pocity prichádzajú bez zjavnej príčiny, pretrvávajú dlhší čas a znemožňujú vám fungovanie v bežnom živote, je potrebné konať. Depresia je choroba, a pokiaľ zostane neliečená, jej následky môžu byť vážne.

Liečba depresie má svoje pravidlá

1. Patrí do rúk odborníka

Lieky na depresiu, tzv. antidepresíva, potláčajú príznaky depresie. Tak ako depresia môže mať viacero podôb, aj antidepresív existuje viacero druhov. Je teda na lekárovi, ktoré z nich zvolí.

Výber liečiva je individuálny a závisí nielen od prejavov depresie, ale aj od prítomnosti iných ochorení, užívania iných liekov či možných vedľajších účinkov. Ak ste sa už v minulosti na depresiu liečili, lekár pravdepodobne zvolí liečbu, ktorá sa vtedy ukázala ako účinná. Významnú úlohu môže zohrať tiež rodinná anamnéza. Pokiaľ vo vašej rodine trpí depresiami aj iný rodinný príslušník a má pozitívnu skúsenosť s konkrétnym liekom, môže sa lekár o túto skutočnosť oprieť aj pri výbere vhodného lieku pre vás.

2. Zahájenie a ukončenie liečby musí byť postupné

Pri zahájení liečby antidepresívami sa spravidla začína nižšími dávkami. Tie sa postupne zvyšujú až do času, kedy sa podarí docieliť potlačenie príznakov depresie, a zároveň nedôjde k rozvoju prípadných nežiaducich účinkov tejto liečby.

Ukončenie liečby je rovnako postupné. V prípade zlepšenia stavu a zotrvania bez relapsov po dobu pár mesiacov môže lekár pristúpiť k zníženiu dávky liečiva. Postupne by ste sa tak mali dopracovať k úplnému ukončeniu liečby. Aj po tomto kroku je však vhodné zostať pod dohľadom lekára a nastaviť si pravidelné návštevy na aspoň každé 3 mesiace. Lekár tak môže odhaliť signály vracajúcej sa depresie a pristúpiť k pokračovaniu v liečbe skôr, ako sa opätovne rozvinie. Postupné znižovanie dávky antidepresív má svoj význam. Pri prerušení liečby zo dňa na deň síce nehrozí medicínske riziko, no môžu sa objaviť nepríjemné ťažkosti ako žalúdočná nevoľnosť, závrate, bolesti hlavy či príznaky podobné chrípke.

3. Liečba depresie je dlhodobým procesom

Antidepresíva sa spravidla predpisujú na pol roka až rok u pacientov, ktorí sa na depresiu liečia po prvýkrát. Cieľ je jasný – predísť opätovnému návratu ochorenia. Pokiaľ vám lekár predpíše takúto liečbu, treba počítať s tým, že môže trvať aj mesiac či dva, kým sa dostaví želaný účinok. Počas liečby antidepresívami je potrebné sledovať nielen účinnosť liečby, ale aj jej prípadné nežiaduce účinky. Najčastejšie sa môže objaviť nespavosť či naopak nadmerná únava, nevoľnosť, zmena telesnej hmotnosti či sexuálne problémy. U ľudí s bipolárnou poruchou môže viesť užívanie antidepresív k prejavom mánie a hypománie. Zvyčajne sa ich preto neodporúča užívať bez stabilizátorov nálady. Lekár sa teda v procese liečby snaží docieliť akýsi balans, z ktorého bude pacient v čo možno najväčšej miere profitovať.

Antidepresíva nespôsobujú závislosť, preto sa môžu užívať aj dlhodobo. Takáto forma liečby je vhodnou prevenciou depresií napríklad u ľudí, ktorí nimi opakovane trpia.

Ako zistím, že mám depresiu?

Depresia, na rozdiel od momentálnej a krátkodobej úzkosti, dokáže človeka úplne vyradiť z bežného života. Objaviť sa môžu nielen psychické, ale aj fyzické príznaky. Tie sa môžu líšiť svojou závažnosťou, ale aj tým, ako často sa opakujú, či ako dlho pretrvávajú. Ak na sebe v priebehu 2 týždňov spozorujete viacero týchto symptómov, ktoré pretrvávajú, návštevu lekára by ste nemali zbytočne odkladať:

depresívne, skľučujúce pocity, smútok, úzkosť a celkový pocit prázdnoty,
únava, neustály pocit nedostatku energie,
pocit zbytočnosti alebo neustáleho obviňovania sa,
neschopnosť sústrediť sa, zapamätať si detaily či rozhodovať,
problémy so spánkom – neschopnosť zaspať či naopak prehnaná spavosť,
nezáujem o mnohé aktivity, koníčky,
časté myšlienky na smrť a samovraždu,
nepokoj, nervozita, podráždenie,
pomalšie pohyby a reč,
prejedanie sa či naopak chýbajúci pocit hladu,
náhly úbytok na váhe alebo naopak nárazové priberanie,
bolesti (napríklad hlavy, kĺbov, chrbta), kŕče, tráviace ťažkosti, ktoré nepoľavujú ani po podaní liečby.