Odmietanie očkovania je rovnakou hrozbou ako HIV či Ebola
Odmietanie a nedostupnosť očkovania zaradila Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) medzi 10 najväčších hrozieb pre ľudstvo v roku 2019. Do aktuálneho rebríčka hrozieb sa dostala aj čoraz vyššia rezistencia mikróbov na lieky, slabá primárna zdravotná starostlivosť, ale aj vplyv zlého ovzdušia a klimatických zmien na zdravie ľudí.
Rebríček 10 najväčších hrozieb pre zdravie ľudí (WHO)
- neočkovanie
- superodolné mikróby
- HIV
- nedostatočná primárna zdravotná starostlivosť
- horúčka Dengue
- Ebola a iné rizikové patogény
- znečistené ovzdušie a klimatická zmena
- neinfekčné (civilizačné) ochorenia
- svetová pandémia chrípky
- zabezpečenie starostlivosti o znevýhodnené skupiny
S cieľom vysporiadať sa s týmito hrozbami pre ľudstvo plánuje WHO v tomto roku spustiť viaceré aktivity, ktorých cieľom je zlepšiť zdravie 1 miliardy ľudí, ako aj zabezpečiť prístup 1 miliardy ľudí k základnej zdravotnej starostlivosti. V oblasti očkovania sa chce WHO zamerať v tomto roku napríklad aj na boj s rakovinou krčka maternice prostredníctvom očkovania proti HPV vírusu.
Odmietanie očkovania
Neochota, ako aj nedostupnosť očkovania sa dostali do rebríčka hrozieb WHO prvýkrát. Očkovanie pritom podľa WHO ročne zachráni približne 2 - 3 milióny životov a patrí medzi jedno z cenovo najefektívnejších preventívnych opatrení. Podľa WHO by dôsledné uplatňovanie očkovania mohlo ročne zachrániť ďalších 1,5 milióna životov. Dôvod, prečo sa nedostupnosť, ale aj odmietanie vakcinácie vo vyspelých krajinách, dostalo na zoznam rizík, je rastúci výskyt ochorení, s ktorými vakcíny dokážu úspešne bojovať.
Podľa WHO došlo globálne k rastu výskytu osýpok o 30 %. V posledných rokoch sa Európou prehnali viaceré vlny a aj na Slovensku aktuálne evidujeme výskyt tohto ochorenia.
Rezistencia voči liekom
Jednou z ďalších veľkých hrozieb je podľa WHO aj rastúca odolnosť mikróbov voči dnešným liekom. Ako konštatuje WHO, pomaly končí čas, kedy pomáhali antibiotiká, antivirotiká a antimalariká bojovať s kedysi smrteľnými chorobami. Rezistencia baktérií, parazitov, vírusov a plesní voči moderným liekom môže vrátiť ľudstvo do čias, kedy sme neboli schopní vysporiadať sa s ochoreniami ako je zápal pľúc, tuberkulóza, kvapavka či salmonela. K tomuto problému výrazne prispieva aj nadmerné užívanie liekov, akými sú napríklad antibiotiká.