Zbytočné užívanie antibiotík môže pacientom uškodiť
Slováci užijú ročne milióny antibiotík, patria k najčastejšie predpisovaným liekom. Len všeobecní lekári z nich vlani predpísali takmer štyri milióny balení. Štatistiky potvrdzujú, že v rámci krajín Európskej únie ich užívame nadmerne. Potrebujeme teda naozaj na každé ochorenie antibiotiká?
Skúsenosti lekárov ukazujú, že nie a často ich, my, pacienti, užívame zbytočne. Napriek tomu si mnohí chorí myslia, že bez antibiotík, ako by nás lekár ani správne neliečil a z ambulancie bez predpisu odísť nechcú. Prípadne k lekárovi nejdú vôbec a nasadia si ich aj sami z domácich zásob. Neodborná samoliečba však môže priniesť viac škody ako úžitku.
S vírusmi si neporadia
Pri chrípke či väčšine infekcií dýchacieho traktu nám antibiotiká naozaj vôbec nepomôžu. S vírusmi si totiž poradiť nevedia. Aj keď majú viaceré vírusové ochorenia príznaky podobné tým, ktoré spôsobia baktérie, liečiť sa rovnako nedajú. Naopak, vedeli ste, že zbytočné užívanie antibiotík môže nám, pacientom, nakoniec aj uškodiť? Počuli ste už niekedy o antibiotickej rezistencii?
Tak, ako sa človek prispôsobuje okoliu, v ktorom žije, tak sa aj baktérie, spôsobujúce mnohé ochorenia, prispôsobujú vývoju v medicíne a používaným liekom. Čím viac sa antibiotiká užívajú, tým sú baktérie odolnejšie. Vznikajú tak super odolné baktérie, v boji s ktorými nakoniec žiadne antibiotiká nefungujú, čo môže končiť aj fatálne, smrťou. Zbytočné či nesprávne podávanie antibiotík môže okrem znižovaniu ich účinnosti viesť aj k nežiaducim vedľajším účinkom.
Strata účinnosti antibiotík je celosvetovým problémom, o ktorom sa roky hovorí aj na Slovensku. Ide o reálnu hrozbu vo verejnom zdravotníctve. Odolnosť baktérií a mikróbov voči používaným antibiotikám narastá totiž rýchlejšie, ako sa vyvíjajú nové. Európsky parlament preto už v minulosti vyzval farmaceutické spoločnosti na väčšie investície do vývoja nových antimikrobiálnych látok.
Antibiotická rezistencia je najvypuklejším problémom v rozvojovom svete, kde sú antibiotiká veľmi lacné a užívajú sa takmer na všetko. V dôsledku toho vznikajú baktérie odolné voči všetkým antibiotikám, ktoré sa vzhľadom na otvorené hranice dostávajú aj do vyspelých krajín. Baktérie a mikróby sa stávajú odolné, lieky na ne postupne prestávajú zaberať. V súčasnosti už antibiotiká nezaberajú až na 12 druhov baktérií, v troch prípadoch ide o nemocničné nákazy. Len v Európe pre antibiotickú rezistenciu zomierajú ročne tisícky ľudí a problém sa týka aj nás, slovenských pacientov. Kvôli vysokej spotrebe týchto liekov je na Slovensku v porovnaní s priemerom EÚ dva až trikrát vyššia rezistencia/odolnosť na antibiotiká.
Vedeli ste? Lekári predpísali v roku 2016 pacientom takmer 3,9 milióna balení antibiotík.
Najohrozenejšími seniori, deti a chronicky chorí
Vznik rezistencie u baktérií komplikuje liečbu u vážne chorých pacientov. Tí menej odolní ako deti, seniori či chronicky chorí môžu mať nakoniec problém aj so zvládnutím bežných infekcií. Lekári tak musia pri ich liečbe siahnuť po silnejších antibiotikách. Rezistentné baktérie nielenže oslabujú organizmus chorého, ale môžu sa aj nekontrolovateľne šíriť. Nakoniec spôsobia infekcie aj u tých ľudí, ktorí neužívali žiadne antibiotiká. Skončiť sa to môže až smrťou.
Ako môžeme prispieť k znižovaniu odolnosti baktérií?
Predpisovaním antibiotík iba na choroby, na ktoré účinkujú, môžeme prispieť aj na Slovensku k znižovaniu rezistencie baktérií. Kedy teda antibiotiká naozaj potrebujeme? Správnu odpoveď na túto otázku poskytne prístroj pre stanovenie C reaktívneho proteínu (CRP). V ambulancii ho musí mať každý pediater aj všeobecný lekár. Vyšetrenie je jednou z možností, na základe ktorých sa môžu rozhodnúť pre liečbu pacienta antibiotikami.
Aj my, pacienti, vieme predchádzať vzniku super odolných baktérií, a to dodržiavaním viacerých zásad. Antibiotiká treba vždy užívať len na základe lekárskeho predpisu. Rovnako je dôležité, pokiaľ nám už lekár antibiotiká predpíše, doužívať celé balenie. Aj nesprávne užívanie liekov totiž prispieva k vzniku rezistencie. Tak ako pri iných liekoch, aj v tomto prípade tiež platí, že ich lekár predpísal nám a na súčasné ochorenie. Neodkladáme si ich preto pre budúcnosť, nemusia už vtedy účinkovať. Rovnako sa s nimi nedelíme s rodinou či známymi. Na prípadné nejasnosti pri užívaní antibiotík sa vždy môžeme spýtať lekára alebo lekárnika.
