Otestujte sa: Vedeli by ste odhaliť liekovú závislosť?

Ak u pacienta v dôsledku vynechania dávky lieku nastúpia abstinenčné príznaky, hovoríme o tzv. fyzickej závislosti od lieku. Pri niektorých liekoch môžu byť tieto príznaky natoľko silné, že ohrozujú pacienta na živote. Pri vysadení morfínu hrozí obehové zlyhanie, pri antiepileptikách epileptické záchvaty. Preto je dôležité podozrenie na liekovú závislosť konzultovať v prvom rade s lekárom a ten následne určí vhodný postup vysadenia lieku.

Psychická závislosť od lieku sa prejavuje ako túžba či nutkanie opätovne užiť liek, a to za akúkoľvek cenu. Závislý má len jediný cieľ – dosiahnuť vďaka lieku vlastné uspokojenie, únik od starostí či navodenie pocitu eufórie. Pri silnej závislosti pacient neustále odôvodňuje, prečo musí liek užiť a upozorniť na problém môžu napríklad aj časté návštevy lekára, naliehanie na predpísanie väčšieho množstva lieku, údajne stratené recepty a podobne.

Liekovú závislosť môžeme v niektorých prípadoch definovať aj ako toleranciu. Znamená to, že telo si na daný liek zvykne natoľko, že pôvodná dávka mu už nestačí. Aby teda docielil účinok ako na začiatku liečby, je nútený užiť liek vo vyššej dávke alebo častejšie. Tým sa pacient dostáva do bludného kruhu a je dôležité čím skôr vyhľadať odbornú pomoc.

Vypestovanie si návyku so závažnými zdravotnými následkami hrozí aj v prípade voľnopredajných liekov, dokonca aj keď sú prírodného pôvodu. Veľmi rizikové sú preháňadlá, a to aj tie rastlinné, napríklad časté a dlhodobé pitie čaju z listov senny. Pomerne častý je aj návyk na nosových sprejoch či kvapkách, ktorý ak zostane neliečený, môže skončiť až poškodením sliznice nosa, nosovej prepážky či stratou čuchu.

Dlhodobé užívanie liekov na rôzne chronické ochorenia nie je dôvodom na obavy z liekovej závislosti. Liekovú závislosť v skutočnosti vyvoláva len niekoľko skupín liečiv. Patria sem lieky zo skupiny opioidné analgetiká, hypnotiká, sedatíva, anxiolytiká či stimulanciá nervového systému. O závislosti hovoríme vtedy, keď dlhodobé nadužívanie takýchto liekov ovplyvňuje našu sebakontrolu a schopnosť správne sa rozhodovať.

Človek pod vplyvom väčšieho množstva tlmiacich liekov býva zväčša malátny, spomalený, jeho reč je nezrozumiteľná a nejasná, zornice má zúžené. Občasné užitie tlmiacich liekov, ak na takúto liečbu jestvuje pádny dôvod a prebieha pod dohľadom lekára, nemusí byť rizikové. V rámci prevencie liekovej závislosti je však mimoriadne dôležité udržať takúto liečbu pod kontrolou a vyhnúť sa dlhodobému a nadmernému užívaniu tlmiacich liekov.

Človek pod vplyvom väčšieho množstva stimulujúcich liekov býva až nápadne energický, ale aj podráždený, nemá až takú potrebu spánku a dokonca ani jedenia. Zornice bývajú navyše rozšírené. Podobne ako pri tlmiacich liekoch aj v prípade stimulantov platí, že je dôležité užívať ich pod dohľadom lekára a striktne dodržiavať odporúčané dávkovanie. V opačnom prípade je riziko vzniku závislosti podstatne vyššie.