Závislosť od liekov: keď s užívaním nevieme prestať
Lieková závislosť sa odborne nazýva adikcia. Označuje sa tak neuvážené užívanie liekov, ktoré vedie k poškodeniu telesného a psychického zdravia, ako aj spoločenského postavenia. Aj napriek negatívnym dopadom, človek s užívaním liekov prestať nevie. Vzniku závislosti sa však netreba teraz obávať zakaždým, keď nám lekár niečo predpíše. Prichádza k nej až vtedy, keď užívanie liekov nie sme schopní kontrolovať. Závislosť od liekov môže byť psychická, ale aj fyzická, keď už výnimkou nie sú ani abstinenčné príznaky, aké poznáme pri nelegálnych drogách. V niektorých prípadoch zase dochádza k tzv. tolerancii. Vtedy si naše telo na liek tak zvykne, že jeho dávky musia byť čoraz vyššie.
Ako sa teda vyhnúť tomu, aby sme sa od liekov stali závislými? V prvom rade platí, že by sme nikdy nemali užívať lieky, ktoré nám lekár nepredpísal. Rovnaké príznaky ešte nemusia znamenať aj rovnaké ochorenie a lieky predpísané rodinným príslušníkom či známym pre nás určené určite nie sú. Liek, ktorý má niekomu pomôcť, môže tiež, naopak, inému uškodiť, ak sa užíva neodborne. Samoliečba tak môže byť veľmi nebezpečná, a to nielen z pohľadu liekovej závislosti. Tá môže v niektorých prípadoch vzniknúť už aj za niekoľko týždňov. Preto vždy platí, že lieky na predpis užívame vtedy, ak ich lekár predpísal naozaj nám. Na rozdiel od nás, pacientov, vie odborne posúdiť nielen prínosy, ale aj prípadné riziká liečby, rovnako vie, ako máme liek naozaj správne užívať, aby nám pomohol a neuškodil. V prípade užívania voľnopredajných liekov sa zase poradíme s lekárnikom, ktorý je na lieky rovnako odborníkom.
K liekom, od ktorých najčastejšie vzniká závislosť, patria aj tie, ktoré ovplyvňujú bolesť, náladu a správanie. Ide opioidné analgetiká, ktoré sú určené pre pacientov so stredne ťažkými až ťažkými bolesťami, ako aj tých trpiacich chronickou bolesťou. To, že sa na Slovensku používajú často, potvrdil aj výskum. Ich zvyšky našli vedci aj v našich odpadových vodách. Závislosti vznikajú rovnako od liekov ovplyvňujúcich funkcie centrálneho nervového systému. Patria sem napríklad antipsychotiká, antidepresíva, anestetiká či lieky na Parkinsona a proti epilepsii. Hrozba závislosti je aj pri psychostimulanciách, ktoré sa používajú na liečbu poruchy pozornosti či porúch spánku. Aby sa zabránilo zneužívaniu takýchto liekov, platia pri nich prísne obmedzenia a všetky sú na predpis. Nikdy preto takéto lieky neužívame, ak neboli predpísané lekárom priamo pre nás. Ak nám ich predpísal, vždy dodržiavame stanovené dávky lieky, ako aj dĺžku liečby.
Aj v prípade voľnopredajných liekov môže vzniknúť závislosť. Tušili ste o závislosti od kvapiek do nosa, laxatív či liekov proti alergii? Aj pri kúpe voľnopredajných liekov v lekárni treba preto pamätať na možné riziká. Najlepšie je, ak sa vždy poradíme s lekárnikom, ktorý nám vie odborne poradiť. Pred užívaním akéhokoľvek lieku si tiež musíme prečítať príbalový leták. Nájdeme v ňom dôležité informácie nielen o dávkovaní, ale aj možných nežiaducich účinkoch či riziku vzniku závislosti. Prípadné nejasnosti nám vie vysvetliť lekárnik.
Čo k liekovej závislosti vedie, doteraz presne nevieme. Rozhoduje individualita každého jedinca, jeho fyzické a psychické vlastnosti, ako aj vplyv skupín, v ktorých sa pohybuje, povolanie či životný štýl. Každý jedinec je svojský, a preto sa závislosť vopred nedá predvídať. K rizikovým skupinám pacientov, u ktorých závislosť na lieky prepukne, sú najmä pacienti trpiacimi dlhodobými ochoreniami spojenými s chronickou bolesťou, ľudia pod silným stresom, duševne labilní ľudia, ale aj zdravotnícki pracovníci. K závislosti prichádza vtedy, keď opakované užívanie liekov ovplyvňuje sebakontrolu, ako aj schopnosť správne sa rozhodovať. Avšak to, že niektoré lieky užívame dlhodobo, lebo máme chronické ochorenie, ako napríklad vysoký tlak či cukrovku, ešte neznamená, že sme automaticky závislý od liekov.
Ako teda závislosť od liekov spoznáme? Jej príznaky sa podobajú tým, ktoré poznáme pri nelegálnych drogách či alkoholizme. Nervozita, alebo naopak povznesená nálada, môže sa zmeniť slovný prejav či sa objavia upodozrievané myšlienky voči okoliu. Výnimkou nemusia byť ani zrakové či sluchové halucinácie. Objaviť sa môžu aj fyzické abstinenčné príznaky ako potenie, nepokoj, sucho v ústach, tráviace problémy, búšenie srdca, nechutenstvo či problémy so spánkom a v sexuálnej oblasti. Závislý tiež nevie s užívaním liekov prestať.
V prípade akýchkoľvek pochybnosti v súvislosti s užívaním liekov sa preto musíme vždy opýtať nášho ošetrujúceho lekára alebo lekárnika. Poradiť sa s nimi treba aj vtedy, keď máme obavy nielen o seba, ale aj o zdravie našich blízkych a spozorujeme u nich spomínané príznaky. Liečba prípadnej závislosti patrí do rúk psychiatra. Toho môžeme vyhľadať kedykoľvek, keďže na jeho návštevu nepotrebujeme žiadny výmenný lístok.